Táto publikácia slúži ako detailný sprievodca judikatúrou slovenských a českých súdov k najčastejšie riešeným otázkam v konaniach o výživné. Nájdete v nej napríklad odpovede ohľadom:

• určovania a zmeny výživného na maloleté a plnoleté deti: na aké potreby dieťaťa súdy reálne prihliadajú, aký je rozsah výživného, ak dieťa popri štúdiu môže aj pracovať, v ktorých prípadoch súdy našli dôvody pre nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi a tiež, aké podmienky by mali byť splnené, aby mohlo byť priznané aj výživné pre tvorbu úspor;

• pravidiel zohľadňovania záväzkov a majetkovej situácie povinných k výživnému: aký vplyv majú na určenie výživného úvery či životné náklady povinných a ako súdy pristupujú k dokazovaniu výšky príjmov podnikateľov;

• rozsahu vyživovacej povinnosti medzi ďalšími povinnými a oprávnenými: ako sa určuje výživné medzi manželmi či rozvedenými manželmi, v akej výške sa musia finančne podporovať ostatní príbuzní a či podľa súdov existuje vyživovacia povinnosť aj medzi súrodencami;

• procesnoprávnych špecifík spojených s uplatňovaním nároku na výživné: kedy už možno hovoriť o prieťahoch v konaní, za akých podmienok sa povoľuje hradenie dlžného výživného formou splátok či ako by mal súd v konaní vyhodnotiť niektoré prejavy povinného.  

Publikácia obsahuje 146 redakčne upravených judikátov týkajúcich sa nielen určovania výživného, ale aj následkov jeho neplnenia. 

 Predpokladaný termín distribúcie po 26.11.2025.

Inštitút väzby v trestnom konaní je právny mechanizmus (zaisťovací prostriedok na zaistenie osoby na účely trestného konania), ktorý umožňuje trestnému súdu rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby na základe návrhu prokurátora, aby sa tým zabezpečil plynulý priebeh trestného konania a mohol sa dosiahnuť jeho účel.

V podmienkach Slovenskej republiky (a tiež v mnohých ďalších právnych systémoch) platí, že väzba by mala byť výnimočným opatrením a nie bežnou praxou. Zjednodušene by sa dalo povedať, že osoba obvineného môže byť vzatá do väzby iba v prípade, ak nie je možné dosiahnuť účel trestného konania inými prostriedkami – prostriedkami nahradenia väzby, ako je záruka, sľub, dohľad alebo peňažná záruka.

Treba zdôrazniť, že väzba musí byť výnimočným opatrením a nie je považovaná za trest. K jej uloženiu môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, pričom súd musí vždy vyhodnotiť, či neexistujú miernejšie alternatívy, ako je napríklad dohľad nad obvineným, záruky alebo iné opatrenia, ktoré by umožnili pokračovanie v konaní bez nutnosti väzby.

Judikatúru súdov v rodinnoprávnych veciach ovládajú viaceré ustálené princípy. Najmä pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí sa ale vyžaduje aj prísne zohľadnenie individuálnych okolností prípadu. Práve pestrosť najrôznejších situácií, s ktorými sa súdna prax musela vysporiadať, robí štúdium judikátov z tejto oblasti veľmi cenným. Okrem objasnenia zavedených trendov v rozhodovaní súdov ponúka aj inšpiráciu v podobe hľadísk, ktoré nemusia byť zainteresovaným právnikom na prvý pohľad zrejmé. Ich reflektovanie však môže zásadne ovplyvniť konečný výsledok sporu.

Táto publikácia poskytuje podrobný prehľad slovenskej a českej judikatúry, ktorá odráža aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov ohľadom rozvodov a výkonu rodičovských práv. Nájdete v nej odpovede na to, kedy má rodič šancu na striedavú starostlivosť a ako zabezpečiť úpravu styku, ktorá zabráni vzájomnému odcudzeniu medzi rodičom a dieťaťom a nebude spôsobovať ďalšie nezhody medzi bývalými partnermi. Dozviete sa ale aj to, ako súdy rozhodujú spory o zmenu priezviska maloletých detí či o ich očkovanie a ako posudzujú nezhody rodičov o výbere predškolského zariadenia a školy.

Publikácia obsahuje vyše 170 redakčne upravených súdnych rozhodnutí; vďaka prehľadnému usporiadaniu judikátov do tematických kapitol sa môže čitateľ ľahšie zorientovať a nájsť judikáty, ktoré priamo súvisia s ním riešeným problémom.

Kniha je koncipovaná ako svojbytná súčasť publikácií venovaných rodinnému právu, medzi ktorými nájdete aj judikatúru podrobne mapujúcu aplikačnú prax v otázkach výživného. Ocenia ju nielen sudcovia či advokáti, ale aj pracovníci, ktorí plnia úlohy na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Úžitok však prinesie každému, kto chce získať prehľad o tom, ako môžu súdy posúdiť práve jeho rodinnú záležitosť.

Zákon o priestupkoch predstavuje jeden zo základných pilierov správneho trestania a zároveň nástroj na ochranu verejného poriadku, občianskeho spolunažívania, majetku, zdravia, ako aj iných dôležitých spoločenských hodnôt. Od svojho prijatia prešiel mnohými novelizáciami, ktoré reflektovali na meniace sa spoločenské potreby, právne prostredie i požiadavky na efektívnejší výkon verejnej správy.

Komentár k zákonu o priestupkoch, ktorý máte možnosť práve čítať, má v porovnaní s inými komentármi k tomuto právnemu predpisu obrovský benefit, ktorým je zloženie autorského kolektívu. Komentár vytvorili experti na správne právo i trestné právo, ktorí pôsobia v rôznych pozíciách a orgánoch verejnej moci, v akademickej sfére, v súdnictve, na prokuratúre, v ústrednej štátnej správe alebo v advokácii.

Súčasťou komentovaného znenia každého ustanovenia sú odkazy na súvisiace paragrafy zákona o priestupkoch, ktoré sú kľúčové pre správne pochopenie daného ustanovenia, pretože sú s ním úzko prepojené. Komentár obsahuje za vlastným výkladom daného ustanovenia aj výňatky a právne vety najrelevantnejších rozhodnutí súdov, ktoré umožňujú efektívnejšie vyloženie riešenej problematiky, keďže je pravdepodobné, že ak súdy v určitej veci rozhodli a zaujali stanovisko, v každom ďalšom rovnakom alebo obdobnom prípade rozhodnú rovnako.

Veríme, že tento komentár si nájde svoje miesto na knižnom trhu, bude prínosom pre vykonávateľov verejnej správy, ale aj pre akademickú obec v rámci študijných účelov a bude užitočným pomocníkom, ktorý prispeje k lepšiemu porozumeniu právnej úpravy priestupkov a napokon k jej jednotnej, spravodlivej a rozumnej aplikácii.

Autorský kolektív:

doc. JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD., JUDr. Tomáš Honz, JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD. Et PhD., JUDr. Jozef Milučký, PhD., prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Peter Sepeši, doc. JUDr. Jana Vallová, PhD. Et PhD., JUDr. Tatiana Vooková, PhD.

Právny stav k 1. 7. 2025

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje majetkový režim, ktorý často vzniká za špecifických okolností. Značná časť jeho prípadov je založená v dôsledku dedičskej postupnosti – spolumajiteľmi určitého majetku sa teda bežne stávajú aj osoby, ktoré môžu mať veľmi rozdielne názory na to, ako by sa mala spoločná vec využiť.

Už vyššie uvedené predznačuje, že spoluvlastníctvo (na rozdiel od tzv. výlučného vlastníctva) generuje až dva osobitné okruhy práv a povinností. Prvý z nich je reprezentovaný právnym postavením spoluvlastníkov voči tretím osobám; druhý (a v praxi neraz omnoho komplikovanejší) okruh sa týka vzájomných vzťahov spoluvlastníkov.

Základ právnej úpravy podielového spoluvlastníctva tvorí len zopár paragrafov Občianskeho zákonníka. Možno aj to je dôvodom, prečo sú súdne spory medzi podielovými spoluvlastníkmi pomerne frekventované. Okrem konaní o jeho zrušenie a vyporiadanie patria k tým najobvyklejším napríklad spory ohľadom užívania či zhodnocovania spoločnej veci alebo konania, v ktorých sú uplatňované nároky zo zákonného predkupného práva spoluvlastníkov.

Táto publikácia si kladie za cieľ poskytnúť prehľad o slovenskej a českej judikatúre týkajúcej sa otázok, ktoré sú v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom posudzované najčastejšie. Obsahuje rozhodnutia súdov usporiadaných do jednotlivých tematických okruhov.

Informácie obsiahnuté v knihe využijú nielen advokáti, sudcovia, notári či exekútori, ale aj ďalší odborníci, ktorí sa v rámci svojej profesie venujú správe majetku alebo realitnej agende. Vďaka redakčnej úprave rozhodnutí a prehľadne vyextrahovaným právnym vetám umiestneným v úvode každého spracovaného judikátu sa však môže stať cenným zdrojom rýchlo dostupných informácií aj pre bežných ľudí, ktorí sa snažia nájsť odpoveď na konkrétny problém spojený s podielovým spoluvlastníctvom.

Publikácia obsahuje 150 rozhodnutí súdov.

Veľký komentár k Trestnému poriadku reaguje na dynamický vývoj trestnoprocesnej legislatívy v Slovenskej republike, ktorá v ostatných piatich rokoch prešla početnými a často zásadnými novelizáciami. Aktuálnosť diela spočíva v tom, že poskytuje odbornej verejnosti ucelený a systematický výklad právnej úpravy reflektujúci nielen zmeny legislatívneho rámca, ale aj vývoj judikatúry a aplikačnej praxe.

Významné je aj prepojenie komentára s aktuálnou judikatúrou, ktorá je spracovaná nielen deskriptívne, ale aj hodnotiacim spôsobom. Autori pritom poukazujú na tendencie vývoja rozhodovacej praxe a upozorňujú na možné budúce interpretačné línie. Tým posúvajú komentár z roviny statického výkladu do polohy dynamického a živého sprievodcu trestnoprocesným právom.

V porovnaní s predchádzajúcim 5. vydaním Veľkého komentára sú v 6. aktualizovanom vydaní zapracované všetky legislatívne zmeny a aktualizované aj uvádzané súvisiace predpisy tak, aby zodpovedali právnemu stavu k 1. 7. 2025. Veľký komentár je doplnený o novú judikatúru, čím stúpa jeho informačná hodnota pre čitateľa.

Predpokladaný termín distribúcie po 28. 11. 2025.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je osobitným druhom vlastníctva, ktorého úprava by mala odrážať špecifiká spoločného hospodárenia zosobášených párov.

Cieľom tejto publikácie je ponúknuť systematický prehľad slovenskej a českej judikatúry, ktorá formuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov o problematike BSM v celej jej šírke. Zahŕňa rozhodnutia, ktoré riešia majetkové vzťahy manželov voči 3. osobám vrátane ich veriteľov, otázky rozsahu spoločného majetku a možností jeho modifikácie počas trvania manželstva a v neposlednom rade tiež hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty vyporiadavania BSM po jeho zániku. Približuje tiež okolnosti, v ktorých súdy zvolili pri rozdeľovaní spoločného majetku rozvedených manželov neštandardný prístup a jednému z bývalých partnerov priznali z BSM vyšší podiel než druhému.

Zaradené judikáty sú pre lepší prehľad redakčne upravené a zoradené do jednotlivých kapitol na základe v nich posudzovaných meritórnych otázok. Svojím obsahom môže kniha poslúžiť nielen odbornému publiku – sudcom, advokátom, notárom či exekútorom, ale aj bežným ľuďom hľadajúcim riešenie špecifickej životnej situácie, ktorá určitým spôsobom súvisí práve s BSM.

Publikácia obsahuje 162 rozhodnutí súdov.

Druhé rozšírené vydanie publikácie Daňové judikáty, okrem pôvodných 50 daňových judikátov obsahuje 15 nových daňových judikátov spolu s komentárom autora JUDr. Patrika Benčíka. Podľa názoru autora ide o najkomplexnejší súbor daňových judikátov vydaný v knižnej podobe na trhu daňových a právnych informácií. Je reflektovaním 22-ročnej právnej praxe autora, ktorý má na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou, čo je jedno z najvyšších čísel daňových káuz na Slovensku. 

Komparatívnou výhodou publikácie je, že daňové judikáty nie sú iba teoretizovaním autora, ale ide o rozsudky súdov v daňových kauzách, v ktorých autor v 90 % prípadov reálne zastupoval klientov ako daňové subjekty v daňovom konaní a žalobcov v súdnom konaní. Sú to teda „jeho“ reálne daňové kauzy. Preto má komentár autora na záver každého judikátu pridanú hodnotu, informáciu, ako súdny spor s finančnou správou dopadol, t. j. či žalobca súdny spor vyhral alebo prehral. Každý judikát v publikácii obsahuje číslo konania rozsudku, aby sa čitateľ naň mohol v daňovej praxi odvolať. Judikáty sú preklopením rozhodovacej praxe súdov na konkrétny daňový prípad. Sú návodom, ako majú v praxi daňové úrady postupovať v analogických prípadoch. Sú dotváraním práva súdom a vypĺňajú medzery a legislatívne vákuum v zákonoch.

Novinkou je etablovanie novej sústavy správnych súdov. V minulosti o daňových kauzách v prvom stupni rozhodovalo 8 krajských súdov a o odvolaní Najvyšší súd SR. V súčasnosti rozhodujú v prvej inštancii tri správne súdy (Bratislava, Banská Bystrica a Košice) a o kasačných sťažnostiach rozhoduje Najvyšší správny súd SR. Preto väčšina publikovaných daňových judikátov pochádza „z dielne“ posledne menovaného súdu.

Publikácia je určená pre advokátov, daňových poradcov, audítorov, všetky kontrolované daňové subjekty, ale aj (možno neštandardne) pre daňové úrady. Kritériom pre zaradenie judikátu do publikácie nie je výhra daňového subjektu, ale to, či obsahoval zaujímavú právnu vetu.