Druhé rozšírené vydanie publikácie Daňové judikáty, okrem pôvodných 50 daňových judikátov obsahuje 15 nových daňových judikátov spolu s komentárom autora JUDr. Patrika Benčíka. Podľa názoru autora ide o najkomplexnejší súbor daňových judikátov vydaný v knižnej podobe na trhu daňových a právnych informácií. Je reflektovaním 22-ročnej právnej praxe autora, ktorý má na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou, čo je jedno z najvyšších čísel daňových káuz na Slovensku. 

Komparatívnou výhodou publikácie je, že daňové judikáty nie sú iba teoretizovaním autora, ale ide o rozsudky súdov v daňových kauzách, v ktorých autor v 90 % prípadov reálne zastupoval klientov ako daňové subjekty v daňovom konaní a žalobcov v súdnom konaní. Sú to teda „jeho“ reálne daňové kauzy. Preto má komentár autora na záver každého judikátu pridanú hodnotu, informáciu, ako súdny spor s finančnou správou dopadol, t. j. či žalobca súdny spor vyhral alebo prehral. Každý judikát v publikácii obsahuje číslo konania rozsudku, aby sa čitateľ naň mohol v daňovej praxi odvolať. Judikáty sú preklopením rozhodovacej praxe súdov na konkrétny daňový prípad. Sú návodom, ako majú v praxi daňové úrady postupovať v analogických prípadoch. Sú dotváraním práva súdom a vypĺňajú medzery a legislatívne vákuum v zákonoch.

Novinkou je etablovanie novej sústavy správnych súdov. V minulosti o daňových kauzách v prvom stupni rozhodovalo 8 krajských súdov a o odvolaní Najvyšší súd SR. V súčasnosti rozhodujú v prvej inštancii tri správne súdy (Bratislava, Banská Bystrica a Košice) a o kasačných sťažnostiach rozhoduje Najvyšší správny súd SR. Preto väčšina publikovaných daňových judikátov pochádza „z dielne“ posledne menovaného súdu.

Publikácia je určená pre advokátov, daňových poradcov, audítorov, všetky kontrolované daňové subjekty, ale aj (možno neštandardne) pre daňové úrady. Kritériom pre zaradenie judikátu do publikácie nie je výhra daňového subjektu, ale to, či obsahoval zaujímavú právnu vetu.

Zákon o pobyte cudzincov upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, v súvislosti s ich vstupom, pobytom a pohybom na území krajiny. Zahŕňa aj pravidlá týkajúce sa vycestovania do iných členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín. Okrem toho stanovuje podmienky ochrany hraníc a povinnosti nielen štátnych orgánov, ale aj subjektov, ktoré prichádzajú do kontaktu s cudzincami – zamestnávateľov, prenajímateľov, dopravcov či škôl.

Tento zákon však nie je jediným právnym predpisom v oblasti pobytu cudzincov. Je potrebné ho vykladať v súvislosti s právnymi normami Európskej únie, ako sú vízový kódex či Kódex schengenských hraníc, a tiež s podzákonnými predpismi, ktoré definujú záujem Slovenskej republiky pri udeľovaní národných víz pre občanov tretích krajín.

Najdôležitejšie pre zamestnávateľov je prepojenie zákona o pobyte cudzincov so zákonom o službách zamestnanosti, ktorý určuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.

Do komentára je zapracovaná aj doteraz najrozsiahlejšia zmena v procese zamestnávania cudzincov, ktorá zásadne presunula niektoré povinnosti zo štátnych orgánov, najmä cudzineckej polície, priamo na zamestnávateľov.

Cieľom komentára je byť praktickou pomôckou predovšetkým pre zamestnávateľov, ktorí chcú mať jasno v procese zamestnávania cudzincov a vyhnúť sa následkom spojeným s porušením legislatívy. Súčasne môže byť užitočný aj pre širšiu odbornú verejnosť, ktorá sa zaoberá problematikou migrácie a pracovného práva.

Právny stav k 15. 7. 2025

Komentár k zákonu o ochrane svedka pomerne podrobne analyzuje a interpretuje jednak základné pojmy, ktoré sú legálne definované zákonodarcom v úvodných ustanoveniach záko­na, podmienky poskytovania ochrany ohrozeným a chráneným svedkom, procedurálne po­stupy zahŕňajúce rozhodnutia o poskytovaní ochrany týmto svedkom, podmienky ukončenia vykonávania opatrení na ochranu týmto svedkom atď.

Cieľom komentára je poskytnúť výklad príslušných ustanovení zákona o ochrane svedka v širších súvislostiach. Tento výklad, pri ktorom sa použili štandardné metódy výkladu práva, korešponduje štruktúru (členenie) samotného zákona. K niektorým komentovaným ustanove­niam je sprístupnená konštantná judikatúra. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne pred­staviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvo­ria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účinnosť do 30. 4. 2025 ( Zrušený Zákonom č. 86/2025 Z. z. )

Zavedením zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov sa otvorila nová kapitola v ochrane práv obetí v trestnom konaní. Tento zákon priniesol zásadné zmeny v prístupe k obetiam trestných činov na Slovensku a k citlivému zaobchádzaniu s týmito osobami.

Definuje základné pojmy ako „obeť“ a „obzvlášť zraniteľná obeť“ a vytvára právny rámec pre komplexnejšiu ochranu týchto osôb.

Tento právny predpis zlepšuje spôsob, akým sú s obeťami zaobchádzané počas trestného konania, najmä v prípade tých, ktoré sú obzvlášť zraniteľné. Pre obzvlášť zraniteľné obete trestných činov zákon zavádza nové pravidlá, ako napríklad povinnosť vykonávať výsluchy spôsobom, ktorý minimalizuje opakovanie traumatických zážitkov. Výsluchy sa uskutočňujú s ohľadom na psychologickú pomoc, prítomnosť psychológa pri výsluchoch maloletých, zákaz konfrontácie alebo právo na sprievod dôverníka. Tieto opatrenia prispievajú k minimalizácii ďalšieho psychického zranenia obetí, ktoré už utrpeli škody v dôsledku trestného činu.

Ďalším dôležitým aspektom je systém odškodňovania obetí trestných činov, ktorý je riešený v tretej časti zákona a zohľadňuje potreby obetí násilných trestných činov.

Zákon upravil aj podmienky pre posilnenie spolupráce s organizáciami, ktoré poskytujú pomoc obetiam a ich efektívnejšiu činnosť.  Tieto subjekty môžu získavať akreditáciu a financovanie zo štátneho rozpočtu.

Komentár uvádza potrebné súvislosti  vrátane súvisiacej judikatúry pre jednoznačnejšiu interpretáciu tejto právnej úpravy a jej správnu aplikáciu v praxi.

Právny stav k 20. 1. 2025

Súdne poplatky predstavujú základnú zložku trov súdneho konania. Na rozdiel od trov právneho zastúpenia sa ich plateniu v drvivej väčšine prípadov nemožno nijako vyhnúť; úhrada príslušného súdneho poplatku je totiž spravidla kľúčovou podmienkou pre poskytnutie súdnej ochrany. Dôležitosť správneho posúdenia existencie a výšky poplatkovej povinnosti má teda priamy vplyv na prístup k súdu.

V tejto publikácii nájdete súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov, ktoré sú prehľadne usporiadané do jednotlivých kapitol podľa nimi riešenej problematiky. Nosné stanoviská súdov sú vyjadrené v právnych vetách zaradených v úvode rozhodnutí vydaných v rámci civilných konaní, ale aj v oblasti správneho súdnictva.

Publikácia obsahuje judikatórne závery, ktoré vám pomôžu s rozlíšením úkonov, na ktoré sa vzťahuje poplatková povinnosť, od úkonov, ktoré, naopak, nemožno spoplatňovať. Dozviete sa z nej odpovede na otázky súvisiace s určovaním výšky poplatkov v prípadoch, v ktorých právna úprava umožňuje rôzny výklad alebo spornú problematiku vôbec neupravuje.

Početná skupina zaradených rozhodnutí sa venuje spresneniu rozsahu oslobodenia od poplatkovej povinnosti. Nemenej dôležitá je tiež judikatúra mapujúca prípady, v ktorých z formálneho hľadiska došlo k zastaveniu súdnych konaní pre nezaplatenie príslušného poplatku; následne však súdy identifikovali niektoré špecifické okolnosti, ktoré uvedený nepriaznivý následok vylučujú.

Publikácia obsahuje 85 súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov a  rozsudok Súdneho dvora EÚ.

Publikácia obsahuje súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí, o ktorých by mal vedieť každý advokát a koncipient, ale tiež sudca či súdny úradník. Upozorňuje, na čo by si advokáti mali dať pozor, ak nechcú prísť o šancu na zaplatenie či úspešné vymoženie palmárov. Detailne sumarizuje judikatórne závery, vďaka ktorým možno rozlíšiť konania, v ktorých sa tarifná odmena za úkon odvíja od ocenenia riešenej veci v peniazoch, od konaní, ktoré sa, naopak, považujú za peňažne neoceniteľné. V neposlednom rade sa z nej dozviete aj to, za ktoré reálne vykonané úkony právnej služby súdy nepriznávajú náhradu trov konania alebo ju síce priznávajú, ale len za určitých podmienok.

Výber obsahuje 90 rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, krajských súdov aj niekoľkých súvisiacich rozhodnutí českých súdov a Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú zmluvnej a tarifnej odmeny za služby advokáta a iných aspektov určovania odmien a náhrad advokátov.

Distribúcia od 16. 12. 2024

Publikácia, ktorá sa k vám dostáva, si kladie náročný cieľ vystihnúť kritické momenty reformy stavebného práva a pripravovaného zákona tak, aby súčasne:

a) poskytla ucelenú právnu argumentáciu pre obce a mestá, stavebníkov aj študentov stavebných a právnických fakúlt;

b) kormidlovala medzi rôznymi výkladmi už etablovaných inštitútov, ako aj nových, ktoré doteraz právo nepoznalo, a to najmä s akcentom na nie vždy šťastnú terminológiu najmä reformy z roku 2022.

Naša publikácia je reakciou na dopyt trhu po orientácii sa v medziobdobí.

Výber tém zodpovedá skúsenostiam autora s právnou praxou.

Výber judikatúry, ktorá je vždy sústredená za každou časťou publikácie, má hlavne cieľ podporiť argumenty uvedené v textovej časti alebo upozorniť na iné právne otázky. Vzhľadom na vývoj legislatívy nie je možné štandardným spôsobom použiť judikatúru, a to najmä z dôvodu, že k novej legislatíve judikatúra ešte ani nemôže byť. Použitie judikatúry sa niekedy viaže k abstraktným princípom, ktoré sú ale kľúčové pre použitie v rámci právno-aplikačnej praxe. Okrajovo autor využil aj českú judikatúru. Použitie českej judikatúry je niekedy podrobené kritike. V rámci ustálenej rozhodovacej činnosti najmä najvyšších súdnych inštitúcií, ako sú NSS SR a ÚS SR, však v rozhodnutiach autor vidí mnohokrát inšpiráciu rozhodovacou činnosťou a doktrínou z Českej republiky.

Publikácia obsahuje 48 rozhodnutí súdov ÚS SR, NS SR, NSS SR, ÚS ČR a NS ČR.

Pevne veríme, že naša publikácia prispeje k rozvoju slovenského stavebného práva v súlade s požiadavkou na právny štát a ústavnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov vo verejnej správe.

Obsah

1 Úvod do reformy stavebného práva 

Súvisiaca judikatúra 

2 Organizácia verejnej správy v nových právnych predpisoch 

Súvisiaca judikatúra 

3 Územný plán 

Súvisiaca judikatúra 

4 Záväzné stanovisko 

Súvisiaca judikatúra 

5 Stavba a obydlie 

Súvisiaca judikatúra 

6 Účastník konania, námietky a ochrana pred zneužitím práva 

Súvisiaca judikatúra 

7 Významné a strategické investície 

Súvisiaca judikatúra 

8 Základné body pripravovanej novej legislatívy 

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) 

Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní 

Vyhláška č. 392/2023 Z. z. Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacej dokumentácie a o územnoplánovacích podkladoch a všeobecných požiadavkách na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia 

BOZP – štyri mocné písmená, ktoré v praxi znamenajú oveľa viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú mnohokrát podceňované, a pritom zohrávajú dôležitú úlohu v našich každodenných životoch.

V komentári sa prelínajú teoretické a praktické znalosti a skúsenosti autorov. Snahou autorov je poskytnúť ucelený pohľad na výklad jednotlivých pojmov a paragrafových znení.

Autori sa snažili poskytnúť svoje praktické skúsenosti, ktoré premietli do rôznych príkladov a sú súčasťou  komentára.

Publikácia je určená širokej verejnosti, najmä zamestnávateľom, zamestnancom, ale aj osobám pracujúcim na oddelení ľudských zdrojov, prípadne právnikom, ale aj majiteľom firiem, zástupcom zamestnancov, bezpečnostným technikom, odborníkom zaoberajúcim sa BOZP a mnohým ďalším nadšencom, ktorí sa venujú tejto téme.

Publikácia obsahuje 29 rozhodnutí slovenských a českých súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Právny stav k 1. 9. 2024