Inštitút väzby v trestnom konaní je právny mechanizmus (zaisťovací prostriedok na zaistenie osoby na účely trestného konania), ktorý umožňuje trestnému súdu rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby na základe návrhu prokurátora, aby sa tým zabezpečil plynulý priebeh trestného konania a mohol sa dosiahnuť jeho účel.

V podmienkach Slovenskej republiky (a tiež v mnohých ďalších právnych systémoch) platí, že väzba by mala byť výnimočným opatrením a nie bežnou praxou. Zjednodušene by sa dalo povedať, že osoba obvineného môže byť vzatá do väzby iba v prípade, ak nie je možné dosiahnuť účel trestného konania inými prostriedkami – prostriedkami nahradenia väzby, ako je záruka, sľub, dohľad alebo peňažná záruka.

Treba zdôrazniť, že väzba musí byť výnimočným opatrením a nie je považovaná za trest. K jej uloženiu môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, pričom súd musí vždy vyhodnotiť, či neexistujú miernejšie alternatívy, ako je napríklad dohľad nad obvineným, záruky alebo iné opatrenia, ktoré by umožnili pokračovanie v konaní bez nutnosti väzby.

Judikatúru súdov v rodinnoprávnych veciach ovládajú viaceré ustálené princípy. Najmä pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí sa ale vyžaduje aj prísne zohľadnenie individuálnych okolností prípadu. Práve pestrosť najrôznejších situácií, s ktorými sa súdna prax musela vysporiadať, robí štúdium judikátov z tejto oblasti veľmi cenným. Okrem objasnenia zavedených trendov v rozhodovaní súdov ponúka aj inšpiráciu v podobe hľadísk, ktoré nemusia byť zainteresovaným právnikom na prvý pohľad zrejmé. Ich reflektovanie však môže zásadne ovplyvniť konečný výsledok sporu.

Táto publikácia poskytuje podrobný prehľad slovenskej a českej judikatúry, ktorá odráža aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov ohľadom rozvodov a výkonu rodičovských práv. Nájdete v nej odpovede na to, kedy má rodič šancu na striedavú starostlivosť a ako zabezpečiť úpravu styku, ktorá zabráni vzájomnému odcudzeniu medzi rodičom a dieťaťom a nebude spôsobovať ďalšie nezhody medzi bývalými partnermi. Dozviete sa ale aj to, ako súdy rozhodujú spory o zmenu priezviska maloletých detí či o ich očkovanie a ako posudzujú nezhody rodičov o výbere predškolského zariadenia a školy.

Publikácia obsahuje vyše 170 redakčne upravených súdnych rozhodnutí; vďaka prehľadnému usporiadaniu judikátov do tematických kapitol sa môže čitateľ ľahšie zorientovať a nájsť judikáty, ktoré priamo súvisia s ním riešeným problémom.

Kniha je koncipovaná ako svojbytná súčasť publikácií venovaných rodinnému právu, medzi ktorými nájdete aj judikatúru podrobne mapujúcu aplikačnú prax v otázkach výživného. Ocenia ju nielen sudcovia či advokáti, ale aj pracovníci, ktorí plnia úlohy na úseku sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Úžitok však prinesie každému, kto chce získať prehľad o tom, ako môžu súdy posúdiť práve jeho rodinnú záležitosť.

Zákon o priestupkoch predstavuje jeden zo základných pilierov správneho trestania a zároveň nástroj na ochranu verejného poriadku, občianskeho spolunažívania, majetku, zdravia, ako aj iných dôležitých spoločenských hodnôt. Od svojho prijatia prešiel mnohými novelizáciami, ktoré reflektovali na meniace sa spoločenské potreby, právne prostredie i požiadavky na efektívnejší výkon verejnej správy.

Komentár k zákonu o priestupkoch, ktorý máte možnosť práve čítať, má v porovnaní s inými komentármi k tomuto právnemu predpisu obrovský benefit, ktorým je zloženie autorského kolektívu. Komentár vytvorili experti na správne právo i trestné právo, ktorí pôsobia v rôznych pozíciách a orgánoch verejnej moci, v akademickej sfére, v súdnictve, na prokuratúre, v ústrednej štátnej správe alebo v advokácii.

Súčasťou komentovaného znenia každého ustanovenia sú odkazy na súvisiace paragrafy zákona o priestupkoch, ktoré sú kľúčové pre správne pochopenie daného ustanovenia, pretože sú s ním úzko prepojené. Komentár obsahuje za vlastným výkladom daného ustanovenia aj výňatky a právne vety najrelevantnejších rozhodnutí súdov, ktoré umožňujú efektívnejšie vyloženie riešenej problematiky, keďže je pravdepodobné, že ak súdy v určitej veci rozhodli a zaujali stanovisko, v každom ďalšom rovnakom alebo obdobnom prípade rozhodnú rovnako.

Veríme, že tento komentár si nájde svoje miesto na knižnom trhu, bude prínosom pre vykonávateľov verejnej správy, ale aj pre akademickú obec v rámci študijných účelov a bude užitočným pomocníkom, ktorý prispeje k lepšiemu porozumeniu právnej úpravy priestupkov a napokon k jej jednotnej, spravodlivej a rozumnej aplikácii.

Autorský kolektív:

doc. JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD., JUDr. Tomáš Honz, JUDr. Rastislav Kaššák, PhD., doc. JUDr. MUDr. Peter Kováč, PhD. Et PhD., JUDr. Jozef Milučký, PhD., prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Peter Sepeši, doc. JUDr. Jana Vallová, PhD. Et PhD., JUDr. Tatiana Vooková, PhD.

Právny stav k 1. 7. 2025

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje majetkový režim, ktorý často vzniká za špecifických okolností. Značná časť jeho prípadov je založená v dôsledku dedičskej postupnosti – spolumajiteľmi určitého majetku sa teda bežne stávajú aj osoby, ktoré môžu mať veľmi rozdielne názory na to, ako by sa mala spoločná vec využiť.

Už vyššie uvedené predznačuje, že spoluvlastníctvo (na rozdiel od tzv. výlučného vlastníctva) generuje až dva osobitné okruhy práv a povinností. Prvý z nich je reprezentovaný právnym postavením spoluvlastníkov voči tretím osobám; druhý (a v praxi neraz omnoho komplikovanejší) okruh sa týka vzájomných vzťahov spoluvlastníkov.

Základ právnej úpravy podielového spoluvlastníctva tvorí len zopár paragrafov Občianskeho zákonníka. Možno aj to je dôvodom, prečo sú súdne spory medzi podielovými spoluvlastníkmi pomerne frekventované. Okrem konaní o jeho zrušenie a vyporiadanie patria k tým najobvyklejším napríklad spory ohľadom užívania či zhodnocovania spoločnej veci alebo konania, v ktorých sú uplatňované nároky zo zákonného predkupného práva spoluvlastníkov.

Táto publikácia si kladie za cieľ poskytnúť prehľad o slovenskej a českej judikatúre týkajúcej sa otázok, ktoré sú v súvislosti s podielovým spoluvlastníctvom posudzované najčastejšie. Obsahuje rozhodnutia súdov usporiadaných do jednotlivých tematických okruhov.

Informácie obsiahnuté v knihe využijú nielen advokáti, sudcovia, notári či exekútori, ale aj ďalší odborníci, ktorí sa v rámci svojej profesie venujú správe majetku alebo realitnej agende. Vďaka redakčnej úprave rozhodnutí a prehľadne vyextrahovaným právnym vetám umiestneným v úvode každého spracovaného judikátu sa však môže stať cenným zdrojom rýchlo dostupných informácií aj pre bežných ľudí, ktorí sa snažia nájsť odpoveď na konkrétny problém spojený s podielovým spoluvlastníctvom.

Publikácia obsahuje 150 rozhodnutí súdov.

Veľký komentár k Trestnému poriadku reaguje na dynamický vývoj trestnoprocesnej legislatívy v Slovenskej republike, ktorá v ostatných piatich rokoch prešla početnými a často zásadnými novelizáciami. Aktuálnosť diela spočíva v tom, že poskytuje odbornej verejnosti ucelený a systematický výklad právnej úpravy reflektujúci nielen zmeny legislatívneho rámca, ale aj vývoj judikatúry a aplikačnej praxe.

Významné je aj prepojenie komentára s aktuálnou judikatúrou, ktorá je spracovaná nielen deskriptívne, ale aj hodnotiacim spôsobom. Autori pritom poukazujú na tendencie vývoja rozhodovacej praxe a upozorňujú na možné budúce interpretačné línie. Tým posúvajú komentár z roviny statického výkladu do polohy dynamického a živého sprievodcu trestnoprocesným právom.

V porovnaní s predchádzajúcim 5. vydaním Veľkého komentára sú v 6. aktualizovanom vydaní zapracované všetky legislatívne zmeny a aktualizované aj uvádzané súvisiace predpisy tak, aby zodpovedali právnemu stavu k 1. 7. 2025. Veľký komentár je doplnený o novú judikatúru, čím stúpa jeho informačná hodnota pre čitateľa.

Predpokladaný termín distribúcie po 28. 11. 2025.

Druhé rozšírené vydanie publikácie Daňové judikáty, okrem pôvodných 50 daňových judikátov obsahuje 15 nových daňových judikátov spolu s komentárom autora JUDr. Patrika Benčíka. Podľa názoru autora ide o najkomplexnejší súbor daňových judikátov vydaný v knižnej podobe na trhu daňových a právnych informácií. Je reflektovaním 22-ročnej právnej praxe autora, ktorý má na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou, čo je jedno z najvyšších čísel daňových káuz na Slovensku. 

Komparatívnou výhodou publikácie je, že daňové judikáty nie sú iba teoretizovaním autora, ale ide o rozsudky súdov v daňových kauzách, v ktorých autor v 90 % prípadov reálne zastupoval klientov ako daňové subjekty v daňovom konaní a žalobcov v súdnom konaní. Sú to teda „jeho“ reálne daňové kauzy. Preto má komentár autora na záver každého judikátu pridanú hodnotu, informáciu, ako súdny spor s finančnou správou dopadol, t. j. či žalobca súdny spor vyhral alebo prehral. Každý judikát v publikácii obsahuje číslo konania rozsudku, aby sa čitateľ naň mohol v daňovej praxi odvolať. Judikáty sú preklopením rozhodovacej praxe súdov na konkrétny daňový prípad. Sú návodom, ako majú v praxi daňové úrady postupovať v analogických prípadoch. Sú dotváraním práva súdom a vypĺňajú medzery a legislatívne vákuum v zákonoch.

Novinkou je etablovanie novej sústavy správnych súdov. V minulosti o daňových kauzách v prvom stupni rozhodovalo 8 krajských súdov a o odvolaní Najvyšší súd SR. V súčasnosti rozhodujú v prvej inštancii tri správne súdy (Bratislava, Banská Bystrica a Košice) a o kasačných sťažnostiach rozhoduje Najvyšší správny súd SR. Preto väčšina publikovaných daňových judikátov pochádza „z dielne“ posledne menovaného súdu.

Publikácia je určená pre advokátov, daňových poradcov, audítorov, všetky kontrolované daňové subjekty, ale aj (možno neštandardne) pre daňové úrady. Kritériom pre zaradenie judikátu do publikácie nie je výhra daňového subjektu, ale to, či obsahoval zaujímavú právnu vetu.

Zákon o pobyte cudzincov upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, v súvislosti s ich vstupom, pobytom a pohybom na území krajiny. Zahŕňa aj pravidlá týkajúce sa vycestovania do iných členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín. Okrem toho stanovuje podmienky ochrany hraníc a povinnosti nielen štátnych orgánov, ale aj subjektov, ktoré prichádzajú do kontaktu s cudzincami – zamestnávateľov, prenajímateľov, dopravcov či škôl.

Tento zákon však nie je jediným právnym predpisom v oblasti pobytu cudzincov. Je potrebné ho vykladať v súvislosti s právnymi normami Európskej únie, ako sú vízový kódex či Kódex schengenských hraníc, a tiež s podzákonnými predpismi, ktoré definujú záujem Slovenskej republiky pri udeľovaní národných víz pre občanov tretích krajín.

Najdôležitejšie pre zamestnávateľov je prepojenie zákona o pobyte cudzincov so zákonom o službách zamestnanosti, ktorý určuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.

Do komentára je zapracovaná aj doteraz najrozsiahlejšia zmena v procese zamestnávania cudzincov, ktorá zásadne presunula niektoré povinnosti zo štátnych orgánov, najmä cudzineckej polície, priamo na zamestnávateľov.

Cieľom komentára je byť praktickou pomôckou predovšetkým pre zamestnávateľov, ktorí chcú mať jasno v procese zamestnávania cudzincov a vyhnúť sa následkom spojeným s porušením legislatívy. Súčasne môže byť užitočný aj pre širšiu odbornú verejnosť, ktorá sa zaoberá problematikou migrácie a pracovného práva.

Právny stav k 15. 7. 2025

Komentár k zákonu o ochrane svedka pomerne podrobne analyzuje a interpretuje jednak základné pojmy, ktoré sú legálne definované zákonodarcom v úvodných ustanoveniach záko­na, podmienky poskytovania ochrany ohrozeným a chráneným svedkom, procedurálne po­stupy zahŕňajúce rozhodnutia o poskytovaní ochrany týmto svedkom, podmienky ukončenia vykonávania opatrení na ochranu týmto svedkom atď.

Cieľom komentára je poskytnúť výklad príslušných ustanovení zákona o ochrane svedka v širších súvislostiach. Tento výklad, pri ktorom sa použili štandardné metódy výkladu práva, korešponduje štruktúru (členenie) samotného zákona. K niektorým komentovaným ustanove­niam je sprístupnená konštantná judikatúra. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne pred­staviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvo­ria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účinnosť do 30. 4. 2025 ( Zrušený Zákonom č. 86/2025 Z. z. )