Zákonník práce ako základný právny predpis pracovného práva na území Slovenskej republiky upravuje vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku škode tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa. Vychádzajúc z premisy povinnosti škodcu nahradiť škodu, ktorú poškodenému spôsobil, aj Zákonník práce zakotvuje v ustanoveniach § 177 až § 222 predpoklady, pri naplnení ktorých vzniká deliktuálna zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa za škodu spôsobenú druhej zmluvnej strane pracovnoprávneho vzťahu.

Vzhľadom na cieľ Zákonníka práce, a to čo najväčšmi vyrovnať rozdiely spôsobené nadriadenosťou zamestnávateľa a podriadenosťou zamestnanca, aj zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie je koncipovaná odlišne. Na strane zamestnanca ide o zodpovednosť za zavinenie, zatiaľ čo na strane zamestnávateľa sa jeho zavinenie škody spôsobenej zamestnancovi nevyžaduje.

Napriek pomerne rozsiahlej zákonnej úprave zodpovednosti za škodu v pracovnom práve vzniká v aplikačnej praxi veľa situácií, keď je otázne, či došlo k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu, či škodu zamestnanec zavinil, či neexistuje na strane zamestnávateľa liberačný dôvod, ktorý by ho zodpovednosti za škodu zbavil a pod. Odpovede na tieto otázky môže dať len všeobecný súd príslušný na riešenie sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov.

Cieľom publikácie bolo zosumarizovať významné súdne rozhodnutia (52 judikátov) z oblasti zodpovednosti za škodu v pracovnom práve a tým sa stať pomocníkom advokátom, podnikovým právnikom, personalistom, ale aj študentom právnických fakúlt a širokej verejnosti pri riešení otázok zodpovednosti zamestnanca a zamestnávateľa za škodu. Sekundárnym, a o to odvážnejším cieľom, je pokiaľ možno eliminovať súdne konania o náhradu škody, pretože pri riadne odôvodnenom rozhodnutí zamestnávateľa o povinnosti zamestnanca nahradiť škodu, resp. rozhodnutí o uznaní či neuznaní pracovného úrazu, či choroby z povolania, podloženom aj konkrétnym súdnym rozhodnutím, sa znižuje percento pravdepodobnosti, že sa zmluvné strany pracovnoprávneho vzťahu namiesto na pracovisku stretnú v pojednávacej miestnosti príslušného okresného súdu.

"Po prvý raz v právnom poriadku Slovenskej republiky sa upravili práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V tomto zákone sa premietali právne úpravy problematiky štátnej služby iných, najmä európskych krajín. Následne sa ukázala potreba riešenia niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave zákona o štátnej službe, a tak vstúpil do platnosti zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súčasnosti sú štátnozamestnanecké vzťahy upravené zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto právnou normou sú upravené právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Okrem zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy ponechala delegovane i pôsobnosť Zákonníka práce. Rovnako ako pri Zákonníku práce a pracovnoprávnych vzťahoch aj pri štátnozamestnaneckých vzťahoch spory medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Za dvadsať rokov rozhodovacej činnosti súdov v oblasti problematiky štátnozamestnaneckých vzťahov sa vyhotovilo množstvo súdnych rozhodnutí, ktorými súdy Slovenskej republiky podali právny výklad normy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy, zisťovali zmysel a cieľ tejto právnej normy, ktorý by táto norma mala plniť a ktorý plní, s cieľom jej správneho praktického používania.

Predmetná publikácia poskytuje pohľad na rozhodovaciu činnosť súdov pri sporoch vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktoré sú mnohokrát ovplyvňované predstavou a nazeraním toho ktorého politického spektra na fungovanie štátnej moci prostredníctvom štátnych inštitúcií, ktorých činnosť vykonávajú štátni zamestnanci, často dosadzovaní do vedúcich funkcií ako politickí nominanti," JUDr. Monika Kiklicová

Vydavateľstvo Eurokódex rozširuje svoje portfólio Veľkých komentárov o Zákonník práce. Komentár vytvorený kolektívom autorov pod vedením doc. JUDr. Marcela Dolobáča, PhD. sa zameriava na praktické situácie v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a odborovými organizáciami pôsobiacimi u zamestnávateľov. Vychádza z dlhoročných skúseností z praxe autorov a na takmer 1000 stranách prináša nové analýzy a informácie. Autori svoj odborný výklad preklopili do praktickej roviny a podporili ho judikatúrou slovenských, českých a európskych súdov.

Právny stav k 1. 1. 2023.

Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a zákon im zabezpečuje okrem iného aj ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní. Okrem práv má však každý zamestnanec i povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať, a to pod sankciou skončenia pracovného pomeru.

Zamestnávatelia, naopak, majú právo vyžadovať plnenie povinností od zamestnancov a v prípade neplnenia povinností s nimi zákonným spôsobom ukončiť pracovný pomer za spoluúčasti zástupcov zamestnancov v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru dochádza zo strany zamestnávateľa, nakoľko zamestnanec podriadeným postavením v pracovnoprávnych vzťahoch si vyžaduje zvýšenú ochranu.

Jednou zo základných zásad pracovnoprávnej normy okrem iného je i skutočnosť, že zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. V nemalej miere k tomu i dochádza, čoho dôkazom je i táto publikácia, zahrňujúca a spracúvajúca judikatúru súdov Slovenskej republiky v oblasti pracovného práva.  Pracovnoprávne vzťahy, v ktorých účastníci vystupujú ako nositelia subjektívnych práv a právnych povinností všeobecne ustanovených normami pracovného práva, a z ktorých spory vznikajú porušovaním týchto práv alebo nedodržaním svojich povinností, sú zložité a komplikované práve spomínaným prvkom subjektivity a svojho uhla pohľadu na vyššie uvedené ako zo strany zamestnávateľa, tak i zo strany zamestnanca.

Zásadným spôsobom sa potom upriamuje pozornosť na rozhodovaciu činnosť súdov v otázkach súdnych sporov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami práve v takej citlivej a chúlostivej otázke, akou je skončenie pracovného pomeru, čo pre zamestnanca predstavuje významný zásah do jeho pracovného pomeru a práv garantovaných právnymi predpismi Slovenskej republiky. A práve tento aspekt je hlavným cieľom autorky i tejto publikácie.

Publikácia obsahuje 70 súdnych rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.