Judikatúra

Druhé rozšírené vydanie publikácie Daňové judikáty, okrem pôvodných 50 daňových judikátov obsahuje 15 nových daňových judikátov spolu s komentárom autora JUDr. Patrika Benčíka. Podľa názoru autora ide o najkomplexnejší súbor daňových judikátov vydaný v knižnej podobe na trhu daňových a právnych informácií. Je reflektovaním 22-ročnej právnej praxe autora, ktorý má na konte 333 súdnych sporov s finančnou správou, čo je jedno z najvyšších čísel daňových káuz na Slovensku. 

Komparatívnou výhodou publikácie je, že daňové judikáty nie sú iba teoretizovaním autora, ale ide o rozsudky súdov v daňových kauzách, v ktorých autor v 90 % prípadov reálne zastupoval klientov ako daňové subjekty v daňovom konaní a žalobcov v súdnom konaní. Sú to teda „jeho“ reálne daňové kauzy. Preto má komentár autora na záver každého judikátu pridanú hodnotu, informáciu, ako súdny spor s finančnou správou dopadol, t. j. či žalobca súdny spor vyhral alebo prehral. Každý judikát v publikácii obsahuje číslo konania rozsudku, aby sa čitateľ naň mohol v daňovej praxi odvolať. Judikáty sú preklopením rozhodovacej praxe súdov na konkrétny daňový prípad. Sú návodom, ako majú v praxi daňové úrady postupovať v analogických prípadoch. Sú dotváraním práva súdom a vypĺňajú medzery a legislatívne vákuum v zákonoch.

Novinkou je etablovanie novej sústavy správnych súdov. V minulosti o daňových kauzách v prvom stupni rozhodovalo 8 krajských súdov a o odvolaní Najvyšší súd SR. V súčasnosti rozhodujú v prvej inštancii tri správne súdy (Bratislava, Banská Bystrica a Košice) a o kasačných sťažnostiach rozhoduje Najvyšší správny súd SR. Preto väčšina publikovaných daňových judikátov pochádza „z dielne“ posledne menovaného súdu.

Publikácia je určená pre advokátov, daňových poradcov, audítorov, všetky kontrolované daňové subjekty, ale aj (možno neštandardne) pre daňové úrady. Kritériom pre zaradenie judikátu do publikácie nie je výhra daňového subjektu, ale to, či obsahoval zaujímavú právnu vetu.

Distribúcia po 15. 5. 2025.

Súdne poplatky predstavujú základnú zložku trov súdneho konania. Na rozdiel od trov právneho zastúpenia sa ich plateniu v drvivej väčšine prípadov nemožno nijako vyhnúť; úhrada príslušného súdneho poplatku je totiž spravidla kľúčovou podmienkou pre poskytnutie súdnej ochrany. Dôležitosť správneho posúdenia existencie a výšky poplatkovej povinnosti má teda priamy vplyv na prístup k súdu.

V tejto publikácii nájdete súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov, ktoré sú prehľadne usporiadané do jednotlivých kapitol podľa nimi riešenej problematiky. Nosné stanoviská súdov sú vyjadrené v právnych vetách zaradených v úvode rozhodnutí vydaných v rámci civilných konaní, ale aj v oblasti správneho súdnictva.

Publikácia obsahuje judikatórne závery, ktoré vám pomôžu s rozlíšením úkonov, na ktoré sa vzťahuje poplatková povinnosť, od úkonov, ktoré, naopak, nemožno spoplatňovať. Dozviete sa z nej odpovede na otázky súvisiace s určovaním výšky poplatkov v prípadoch, v ktorých právna úprava umožňuje rôzny výklad alebo spornú problematiku vôbec neupravuje.

Početná skupina zaradených rozhodnutí sa venuje spresneniu rozsahu oslobodenia od poplatkovej povinnosti. Nemenej dôležitá je tiež judikatúra mapujúca prípady, v ktorých z formálneho hľadiska došlo k zastaveniu súdnych konaní pre nezaplatenie príslušného poplatku; následne však súdy identifikovali niektoré špecifické okolnosti, ktoré uvedený nepriaznivý následok vylučujú.

Publikácia obsahuje 85 súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov a  rozsudok Súdneho dvora EÚ.

Publikácia obsahuje súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí, o ktorých by mal vedieť každý advokát a koncipient, ale tiež sudca či súdny úradník. Upozorňuje, na čo by si advokáti mali dať pozor, ak nechcú prísť o šancu na zaplatenie či úspešné vymoženie palmárov. Detailne sumarizuje judikatórne závery, vďaka ktorým možno rozlíšiť konania, v ktorých sa tarifná odmena za úkon odvíja od ocenenia riešenej veci v peniazoch, od konaní, ktoré sa, naopak, považujú za peňažne neoceniteľné. V neposlednom rade sa z nej dozviete aj to, za ktoré reálne vykonané úkony právnej služby súdy nepriznávajú náhradu trov konania alebo ju síce priznávajú, ale len za určitých podmienok.

Výber obsahuje 90 rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, krajských súdov aj niekoľkých súvisiacich rozhodnutí českých súdov a Európskeho súdneho dvora, ktoré sa týkajú zmluvnej a tarifnej odmeny za služby advokáta a iných aspektov určovania odmien a náhrad advokátov.

Distribúcia od 16. 12. 2024

S niektorými oblasťami práva bežný človek za svoj život v zásade vôbec nepríde do kontak­tu, to však rozhodne neplatí pre problematiku povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá sa pomerne úzko dotýka prakticky každého z nás.

Kniha upozorňuje na časti právnej úpravy, ktoré v praxi vygenerovali najväčší počet súdnych konaní s poisťovňami. Dozviete sa z nej nielen to, ako sa k sporným otázkam postavili slovenské súdy, ale aj to, v ktorých sférach sa konsenzus zodpovedajúci po­trebám praxe ešte len hľadá.

Vďaka prehľadnému členeniu na špecificky zamerané obsahové celky môžete rýchlejšie vyhľadať judikatúru, ktorá sa týka vami riešeného problému. Okrem redakčne upravených judikátov s právnymi vetami nájdete v úvode jednotlivých spracovaných tematických oblastí tiež informatívne komentáre, ktoré poukazujú na trendy ovplyvňujúce ak­tuálne rozhodovanie súdov či na ich rozdielny výklad.

Z publikácie zistíte, ktoré poškodenia alebo ujmy musia poisťovne vykompenzovať a aký vplyv má opomenutie úhrady splátky poistného na trvanie poistnej zmluvy. V časti venovanej nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia sa dočítate, čo by ste rozhodne mali urobiť (a čoho by ste sa pre zmenu mali vyvarovať), ak chcete zamedziť tomu, aby od vás poisťovňa požadovala čiastku, ktorú namiesto vás vyplatila poškodenému.

Výber sumarizuje aj rozhodnutia, ktoré treba vziať do úvahy pri voľbe vhodnej stratégie súdneho uplatňovania nárokov z povinného zmluvného poistenia súvisiaceho s prevádzkou automobilov; v neposlednom rade pomôže tiež s posúdením prípadného premlčania uvede­ných nárokov.

Kniha obsahuje 75 súdnych rozhodnutí, z toho je 16 rozhodnutí Európskeho súdneho dvora.

Predkladaná zbierka 70 súdnych rozhodnutí k poškodenému a obeti trestnej činnosti, čo už, mimochodom, nie je len kriminologický, ale aj trestno-procesný pojem (obzvlášť zraniteľná obeť), sa v prvom rade zameriava na samotného poškodeného, jeho procesné postavenie v trestnom konaní a uplatňovanie trestno-procesných práv atď.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má o. i. právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Zbierka súdnych rozhodnutí je prehľadne členená na tri časti. V prvej časti sú súdne rozhodnutia zamerané na trestno-procesné postavenie poškodeného, jeho práva a trestno-procesné úkony, ktoré poškodenému Trestný poriadok umožňuje realizovať v trestnom konaní. V druhej časti nazvanej Poškodený z pohľadu posudzovania zavinenia a iných okolností súvisiacich s trestnými činmi sú zaradené súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú niektorých druhov škôd, a to aj z hmotno-právneho hľadiska v súvislosti s kvalifikovanými skutkovými podstatami, a tiež niektorých ďalších podistým špecifických otázok. Tretia časť je zameraná na náhradu škody a vymáhanie náhrady škody.

Ambíciou tejto publikácie je napomôcť pri posudzovaní rôznych situácií riešených v praxi v súvislosti s aplikovaním zákona o dani z pridanej hodnoty (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.). Základné princípy uplatňovania DPH sú jednotné v rámci Európskej únie a sú upravené smernicou o DPH (smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH). Závery Súdneho dvora EÚ v rámci jeho odpovedí na predložené prejudiciálne otázky členských štátov pri uplatňovaní DPH v praxi sú významným zdrojom informácií aj pri aplikovaní DPH v SR. Na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ často poukazujú v konkrétnych prípadoch daňové orgány, daňoví poradcovia, advokáti, správne súdy a tiež Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. Publikácia obsahuje 60 vybraných rozhodnutí vydaných správnymi senátmi Najvyššieho súdu SR, predmetom ktorých bolo rozhodovanie vo veciach podaných správnych žalôb proti rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR v súvislosti s predpísaním rozdielu dane z pridanej hodnoty daňovými úradmi vo väzbe na dokazovanie podľa daňového procesného predpisu [zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov]. Vzhľadom na uvedené môže byť táto publikácia užitočnou pomôckou pre podnikateľov, ekonómov, daňových poradcov, advokátov a študentov daňového práva.

"Po prvý raz v právnom poriadku Slovenskej republiky sa upravili práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V tomto zákone sa premietali právne úpravy problematiky štátnej služby iných, najmä európskych krajín. Následne sa ukázala potreba riešenia niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave zákona o štátnej službe, a tak vstúpil do platnosti zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súčasnosti sú štátnozamestnanecké vzťahy upravené zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto právnou normou sú upravené právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Okrem zákona o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy ponechala delegovane i pôsobnosť Zákonníka práce. Rovnako ako pri Zákonníku práce a pracovnoprávnych vzťahoch aj pri štátnozamestnaneckých vzťahoch spory medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Za dvadsať rokov rozhodovacej činnosti súdov v oblasti problematiky štátnozamestnaneckých vzťahov sa vyhotovilo množstvo súdnych rozhodnutí, ktorými súdy Slovenskej republiky podali právny výklad normy upravujúcej štátnozamestnanecké vzťahy, zisťovali zmysel a cieľ tejto právnej normy, ktorý by táto norma mala plniť a ktorý plní, s cieľom jej správneho praktického používania.

Predmetná publikácia poskytuje pohľad na rozhodovaciu činnosť súdov pri sporoch vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ktoré sú mnohokrát ovplyvňované predstavou a nazeraním toho ktorého politického spektra na fungovanie štátnej moci prostredníctvom štátnych inštitúcií, ktorých činnosť vykonávajú štátni zamestnanci, často dosadzovaní do vedúcich funkcií ako politickí nominanti," JUDr. Monika Kiklicová

Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. V širšom kontexte majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov by znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti.

Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade „nemo tenetur se ipsum accusare“ (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti.