Vydavateľstvo Eurokódex rozširuje svoje portfólio Veľkých komentárov o Zákonník práce. Komentár vytvorený kolektívom autorov pod vedením doc. JUDr. Marcela Dolobáča, PhD. sa zameriava na praktické situácie v pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a odborovými organizáciami pôsobiacimi u zamestnávateľov. Vychádza z dlhoročných skúseností z praxe autorov a na takmer 1000 stranách prináša nové analýzy a informácie. Autori svoj odborný výklad preklopili do praktickej roviny a podporili ho judikatúrou slovenských, českých a európskych súdov.

Právny stav k 1. 1. 2023.

Zákonník práce ako základný právny predpis pracovného práva na území Slovenskej republiky upravuje vykonávanie závislej práce zamestnancom pre zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku škode tak na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa. Vychádzajúc z premisy povinnosti škodcu nahradiť škodu, ktorú poškodenému spôsobil, aj Zákonník práce zakotvuje v ustanoveniach § 177 až § 222 predpoklady, pri naplnení ktorých vzniká deliktuálna zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa za škodu spôsobenú druhej zmluvnej strane pracovnoprávneho vzťahu.

Vzhľadom na cieľ Zákonníka práce, a to čo najväčšmi vyrovnať rozdiely spôsobené nadriadenosťou zamestnávateľa a podriadenosťou zamestnanca, aj zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie je koncipovaná odlišne. Na strane zamestnanca ide o zodpovednosť za zavinenie, zatiaľ čo na strane zamestnávateľa sa jeho zavinenie škody spôsobenej zamestnancovi nevyžaduje.

Napriek pomerne rozsiahlej zákonnej úprave zodpovednosti za škodu v pracovnom práve vzniká v aplikačnej praxi veľa situácií, keď je otázne, či došlo k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu, či škodu zamestnanec zavinil, či neexistuje na strane zamestnávateľa liberačný dôvod, ktorý by ho zodpovednosti za škodu zbavil a pod. Odpovede na tieto otázky môže dať len všeobecný súd príslušný na riešenie sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov.

Cieľom publikácie bolo zosumarizovať významné súdne rozhodnutia (52 judikátov) z oblasti zodpovednosti za škodu v pracovnom práve a tým sa stať pomocníkom advokátom, podnikovým právnikom, personalistom, ale aj študentom právnických fakúlt a širokej verejnosti pri riešení otázok zodpovednosti zamestnanca a zamestnávateľa za škodu. Sekundárnym, a o to odvážnejším cieľom, je pokiaľ možno eliminovať súdne konania o náhradu škody, pretože pri riadne odôvodnenom rozhodnutí zamestnávateľa o povinnosti zamestnanca nahradiť škodu, resp. rozhodnutí o uznaní či neuznaní pracovného úrazu, či choroby z povolania, podloženom aj konkrétnym súdnym rozhodnutím, sa znižuje percento pravdepodobnosti, že sa zmluvné strany pracovnoprávneho vzťahu namiesto na pracovisku stretnú v pojednávacej miestnosti príslušného okresného súdu.

Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tento komplexný komentár je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené.

Prvý zväzok dvojzväzkového aktualizovaného vydania veľkého komentára obsahuje predmet a ciele Nariadenia vrátane stručného prehľadu histórie ochrany osobných údajov, vymedzenie jeho pôsobnosti, vysvetlenie vzťahu Nariadenia a slovenského zákona o ochrane osobných údajov, základné pravidlá spracúvania osobných údajov, podmienky vyjadrenia súhlasu dotknutej osoby, spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov, ako aj údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a práva dotknutých osôb. Obsahuje tiež praktické príklady spracúvania osobných údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa na Slovensku rozšírila pandémia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2, je prvý zväzok komentára doplnený o prílohu, v ktorej je zahrnuté stanovisko autorov na meranie telesnej teploty zamestnanca a pravidlá pre prácu z domu.

Rozšírené a doplnené druhé vydanie veľkého komentára vychádza po viac ako 2 rokoch uplatňovania Nariadenia o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov (GDPR) vo viac ako 29 štátoch. Tento komplexný komentár je zhrnutím skúseností autorov s aplikáciou Nariadenia a postojov inštitúcií, ktorých rozhodnutia a usmernenia prispievajú k výkladu Nariadenia. Priebežne sa v komentári nachádzajú relevantné stanoviská Európskeho výboru pre ochranu údajov, judikatúra Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike ochrany osobných údajov, ako aj nové rozhodnutia dozorných orgánov aj s uvedením sankcií, resp. správnych pokút, ktoré boli uložené.

Druhý zväzok upravuje postavenie prevádzkovateľa, sprostredkovateľa a zodpovednej osoby, podmienky kladené Nariadením na bezpečnosť spracúvania osobných údajov, okolnosti, za ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov vrátane zoznamu všetkých zverejnených black listov a návrhov white listov, právnu úpravu kódexov správania a certifikácie, podmienky pre realizáciu prenosov osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, postavenie a úlohy dozorných orgánov, zabezpečenie ich spolupráce a pravidiel konzistentnosti vrátane ukladania sankcií, prostriedky nápravy neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobných údajov a na záver podmienky stretu práva na ochranu súkromia s inými právami (s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom, možnosti zásahu do povinnosti profesijnej mlčanlivosti, podmienky spracúvania rodného čísla, osobných údajov zamestnancov ich zamestnávateľmi vrátane rôznych foriem monitorovania, spracúvanie v oblasti archivácie vo verejnom záujme, na účely vedeckého alebo historického výskumu alebo štatistické účely, pravidlá ochrany údajov cirkví, spracúvanie osobných údajov v oblasti elektronických komunikácii, nastavenie cookies a iné). Druhý zväzok obsahuje rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, vďaka ktorej sa čitateľ bude jasnejšie orientovať v problematike ochrany osobných údajov v osobitných situáciách.