Komentár k zákonu o ochrane svedka pomerne podrobne analyzuje a interpretuje jednak základné pojmy, ktoré sú legálne definované zákonodarcom v úvodných ustanoveniach záko­na, podmienky poskytovania ochrany ohrozeným a chráneným svedkom, procedurálne po­stupy zahŕňajúce rozhodnutia o poskytovaní ochrany týmto svedkom, podmienky ukončenia vykonávania opatrení na ochranu týmto svedkom atď.

Cieľom komentára je poskytnúť výklad príslušných ustanovení zákona o ochrane svedka v širších súvislostiach. Tento výklad, pri ktorom sa použili štandardné metódy výkladu práva, korešponduje štruktúru (členenie) samotného zákona. K niektorým komentovaným ustanove­niam je sprístupnená konštantná judikatúra. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne pred­staviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvo­ria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon o pobyte cudzincov upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, v súvislosti s ich vstupom, pobytom a pohybom na území krajiny. Zahŕňa aj pravidlá týkajúce sa vycestovania do iných členských štátov Európskej únie alebo tretích krajín. Okrem toho stanovuje podmienky ochrany hraníc a povinnosti nielen štátnych orgánov, ale aj subjektov, ktoré prichádzajú do kontaktu s cudzincami – zamestnávateľov, prenajímateľov, dopravcov či škôl.

Tento zákon však nie je jediným právnym predpisom v oblasti pobytu cudzincov. Je potrebné ho vykladať v súvislosti s právnymi normami Európskej únie, ako sú vízový kódex či Kódex schengenských hraníc, a tiež s podzákonnými predpismi, ktoré definujú záujem Slovenskej republiky pri udeľovaní národných víz pre občanov tretích krajín.

Najdôležitejšie pre zamestnávateľov je prepojenie zákona o pobyte cudzincov so zákonom o službách zamestnanosti, ktorý určuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a povinnosti, ktoré z toho vyplývajú.

Do komentára je zapracovaná aj doteraz najrozsiahlejšia zmena v procese zamestnávania cudzincov, ktorá zásadne presunula niektoré povinnosti zo štátnych orgánov, najmä cudzineckej polície, priamo na zamestnávateľov.

Cieľom komentára je byť praktickou pomôckou predovšetkým pre zamestnávateľov, ktorí chcú mať jasno v procese zamestnávania cudzincov a vyhnúť sa následkom spojeným s porušením legislatívy. Súčasne môže byť užitočný aj pre širšiu odbornú verejnosť, ktorá sa zaoberá problematikou migrácie a pracovného práva.

Právny stav k 15. 7. 2025

Zavedením zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov sa otvorila nová kapitola v ochrane práv obetí v trestnom konaní. Tento zákon priniesol zásadné zmeny v prístupe k obetiam trestných činov na Slovensku a k citlivému zaobchádzaniu s týmito osobami.

Definuje základné pojmy ako „obeť“ a „obzvlášť zraniteľná obeť“ a vytvára právny rámec pre komplexnejšiu ochranu týchto osôb.

Tento právny predpis zlepšuje spôsob, akým sú s obeťami zaobchádzané počas trestného konania, najmä v prípade tých, ktoré sú obzvlášť zraniteľné. Pre obzvlášť zraniteľné obete trestných činov zákon zavádza nové pravidlá, ako napríklad povinnosť vykonávať výsluchy spôsobom, ktorý minimalizuje opakovanie traumatických zážitkov. Výsluchy sa uskutočňujú s ohľadom na psychologickú pomoc, prítomnosť psychológa pri výsluchoch maloletých, zákaz konfrontácie alebo právo na sprievod dôverníka. Tieto opatrenia prispievajú k minimalizácii ďalšieho psychického zranenia obetí, ktoré už utrpeli škody v dôsledku trestného činu.

Ďalším dôležitým aspektom je systém odškodňovania obetí trestných činov, ktorý je riešený v tretej časti zákona a zohľadňuje potreby obetí násilných trestných činov.

Zákon upravil aj podmienky pre posilnenie spolupráce s organizáciami, ktoré poskytujú pomoc obetiam a ich efektívnejšiu činnosť.  Tieto subjekty môžu získavať akreditáciu a financovanie zo štátneho rozpočtu.

Komentár uvádza potrebné súvislosti  vrátane súvisiacej judikatúry pre jednoznačnejšiu interpretáciu tejto právnej úpravy a jej správnu aplikáciu v praxi.

Právny stav k 20. 1. 2025

Súdne poplatky predstavujú základnú zložku trov súdneho konania. Na rozdiel od trov právneho zastúpenia sa ich plateniu v drvivej väčšine prípadov nemožno nijako vyhnúť; úhrada príslušného súdneho poplatku je totiž spravidla kľúčovou podmienkou pre poskytnutie súdnej ochrany. Dôležitosť správneho posúdenia existencie a výšky poplatkovej povinnosti má teda priamy vplyv na prístup k súdu.

V tejto publikácii nájdete súhrn redakčne upravených súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov, ktoré sú prehľadne usporiadané do jednotlivých kapitol podľa nimi riešenej problematiky. Nosné stanoviská súdov sú vyjadrené v právnych vetách zaradených v úvode rozhodnutí vydaných v rámci civilných konaní, ale aj v oblasti správneho súdnictva.

Publikácia obsahuje judikatórne závery, ktoré vám pomôžu s rozlíšením úkonov, na ktoré sa vzťahuje poplatková povinnosť, od úkonov, ktoré, naopak, nemožno spoplatňovať. Dozviete sa z nej odpovede na otázky súvisiace s určovaním výšky poplatkov v prípadoch, v ktorých právna úprava umožňuje rôzny výklad alebo spornú problematiku vôbec neupravuje.

Početná skupina zaradených rozhodnutí sa venuje spresneniu rozsahu oslobodenia od poplatkovej povinnosti. Nemenej dôležitá je tiež judikatúra mapujúca prípady, v ktorých z formálneho hľadiska došlo k zastaveniu súdnych konaní pre nezaplatenie príslušného poplatku; následne však súdy identifikovali niektoré špecifické okolnosti, ktoré uvedený nepriaznivý následok vylučujú.

Publikácia obsahuje 85 súdnych rozhodnutí Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a slovenských krajských súdov a  rozsudok Súdneho dvora EÚ.